Nohavicova píseň Dežo, kterou část mých přátel a známých odsuzuje, zase budí sympatie jiných mých přátel a známých. Jednomu z nich jsem na Facebooku takto (slovensky) odpověděl: (viz níže).
P.S.: Kvůli kontextu dodávám, že Barack Obama je prezidentem USA. To evokuje spoustu dlouhých a složitých úvah, ale jako referenční číslo pro zaostávání české společnosti bych prostě bral rok 2008.
– – –
Problém je vo verši „proč jsem se nenarodil radši černý“. Nikto, nikto z tých, ktorí šíria nezmyselné fámy o údajných zvýhodneniach, by sa v skutočnosti nechcel dostať do kože tých, ktorí tie zvýhodnenia údajne majú. Ani Jarek, lebo potom by určite nebol ľudovým bardom. Mohol by byť uznávaný ako Rinaldo Oláh, Mário Bihári, Věra Bílá, Gipsy.cz, ale talent-netalent, nikdy by si niektoré veci nemohol dovoliť zaspievať. Lebo by nebol „náš“. Spívaj si enem odtál potál, a nám do toho nemudruj.
A inak, aby som sa vrátil k tomu veršu: pesnička nie je o sociálne vylúčenej lokalite alebo rómskych gangoch, ale o „černých“. A to cezo mňa neprejde. Mám medzi nimi kamarátov a známych, traktoristu, taviča, pomocného robotníka, predavačku, ale aj pár právnikov, úspešného profesionálneho hudobníka, lekárku, inžiniera, novinárku, filozofku… Ale koho by dnes zaujímali Cigoši, ktorí v živote nebrali dávky, chodia do roboty, platia dane, posielajú deti do školy a sú vymydlení až strach? To je lepšie podporiť dav nezamestnaných, čo celkom absurdne kričí „Cigáni do roboty“. Ale to podľa mňa nie je hlboké umenie, to je plytký populizmus. Bohužiaľ, keď si počúvneš i ďalšie „virtuálky“, Jarek celkovo skĺzol do krčmových rečí. Geniálne rýmy, chytľavá hudba, ale úbohý obsah.
– – –
P.S. 2: Uměl bych beze slova přejít spolupráci s StB (byť se Jarek nijak nenamáhal nám ji nijak vysvětlit ani omluvit), protože v dané době a dané situaci mohla být nějak vynucená. Ale nemohu nijak omluvit dnešní ubohý populistický rasismus, protože ten je čirou otázkou svobodné volby.
– – –
Související odkazy: